Bol som mimo

Štefan Esztergályos

Jeho otec zomrel, keď mal Štefan 9 rokov. Pochopil to ako trest od Boha za svoje vlastné hriechy. Uveril tomu a podvedome prestal dôverovať Bohu. Napriek tomu, po r. 1989, keď bolo možné žiť verejne vieru, vstúpil do 3. rádu sv. Františka z Assisi. Zároveň začal úspešne podnikať. Zo strany priateľov bol obvinený z dvojtvárneho života. Na jednej strane biznis a kšefty, na druhej participácia v duchovnom spoločenstve. Rozhodol sa, že opustí svetský františkánsky rád. Prirodzený hlad po duchovne potreboval nasýtiť. Stretol človeka, ktorý sa venoval bojovým umeniam, meditáciám. Pod jeho vedením sa začal venovať liečiteľstvu, konkrétne reiki. Ľudia sa uzdravovali a on bol presvedčený, že im robí dobre. Zabezpečil sa literatúrou, na ktorú minul nemalé finančné prostriedky. Venoval sa aj astrológii, predpovedaniu budúcnosti. Jedného dňa dostal ponuku zo strany istého človeka, že ho zasvätí do tajov okultizmu. Dával mu rukou písané knihy, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu, alebo vyvoleným. Počas zasvätenia do služby sa mu otvoril duchovný svet. Videl rôzne bytosti, ľudí, ktorí patria diablovi. Rodina si všimla, že je zle, tak ho vzali na psychiatriu. Po čase sa vrátil o 30 kg ťažší a neustálený. Musel sa tam znova vrátiť. Manželka sa vtedy rozhodla pre rozvod. Z toho pramenili ešte väčšie depresie, strach, úzskosti. V noci bol navštevovaný duchovnými bytosťami. Dôsledok – dvojnásobný pokus o samovraždu. Vyričal Bohu svoju zlosť, no zároveň si uvedomiil, že z tohto trápenia sa nedokáže dostať vlastnou silou. Vedel, že potrebuje Boha. Začal sa stretávať s kňazom Jozefom Haľkom, ktorý mu odporučil, aby hľadal cestu naspäť do Cirkvi. Na fare spoznal spoločenstvo, ktoré ho medzi seba prijalo. Nič sa ho nepýtali, neposudzovali. Pri modlitbe sa ho Boh dotkol, čo prežíval veľmi emotívne. Odovzdal sa mu a On pri chválach, ktoré často spievali, uzdravoval jeho srdce. Zbavil ho aj závislosť od fajčenia.